Caterpillars overwintering on spruce roost near their food
Keywords:
behaviour, caterpillars, Lepidoptera, Norway spruce, roosting positions, winterAbstract
We studied roosting positions of caterpillars of five cryptically coloured moth species (Lepidoptera, Geometridae: Thera variata, Pungeleria capreolaria, Peribatodes secundarius, Hylaea fasciaria and Alcis repandata) during winter 2006/2007 (November-April). The separate caterpillars were bred in outdoor conditions, placed in transparent plastic vials (60 ml), each containing a dry and a green spruce twig. We observed the place where the caterpillars roosted during the day. We found caterpillars of all species roosting on green twigs of their host plant, in most cases stretched along a single needle (in direct contact with the source of food). This position allowed them to use effectively short periods in winter, with favourable conditions for feeding, and it also allowed them to use their cryptic colouring and shape in avoiding the predators.References
BERGELSON, J.M., LAWTON, J.H. 1988. Does foliage damage influence predation on the insect herbivores of birch? Ecology, 69: 434−445.
BERNAYS, E.A. 1997. Feeding by lepidopteran larvae is
dangerous. Ecol. Ent., 22: 131−123.
BETTS, M.M. 1955. The food of titmice in oak woodland. J. Anim. Ecol., 24: 283−323.
HEINRICH, B. 1993. How avian predators constrain caterpillar foraging. In STAMP, N.E., CASEY, T.M. (eds). Caterpillars. Ecological and evolutionary constrains on foraging. London: Chapman and Hall, p. 224−247.
JANSSON, C., BROMSSEN, A. von 1981. Winter decline of spiders and insects in spruce Picea abies and relation to predation by birds. Holarctic Ecol., 4: 82−93. KULFAN, J. 1995. Piadivky rodu Boarmia s.lat. na smreku obyčajnom (Lepidoptera, Geometridae) [Geometrid moths of genus Boarmia s. lat. on Norway spruce (Lepidoptera, Geomteridae)]. Entomofauna carpath., 7: 105−109.
MAJERUS, M.E.N. 2002. Moths. The New Naturalist.
London: Harper Collins Publishers. 310 p.
PATOČKA, J., BURGAN, J., ČAPEK, M., STOLINA, M. 1960. Die Tannenschmetterlinge der Slowakei. Bratislava: Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied. 216 p. PATOČKA, J., KRIŠTÍN, A., KULFAN, J., ZACH, P. 1999. Die Eichenschädlinge und ihre Feinde. Zvolen: Institut
für Waldőkologie der Slowakischen Akademie der
Wissenschaften. 396 p. TAUBER M.J., TAUBER C.A., MASAKI S. 1986. Seasonal adaptations of insects. New York: Oxford University Press. 426 p.
VARGOVÁ, K., KULFAN, J. 2007. Potravová aktivita smrekových húseníc v zimnom období [Feeding activity of spruce caterpillars during winter]. In Študentská vedecká konferencia, 18. apríl 2007. Zborník recenzovaných príspevkov, 1. zväzok, biologická a environmentálna sekcia. Bratislava: Kartprint, p. 223−225. VARGOVÁ, K., KULFAN, J. 2008. Pôsobí globálne oteplenie na húsenice v horských smrečinách? [Does the global warming influence caterpillars in mountain spruce forests?] In Študentská vedecká konferencia, 23. apríl 2008. Zborník príspevkov, 1. zväzok, biologická sekcia. Bratislava: IRIS, p. 341−343. ZAR, J.H. 1984. Biostatistical analysis. New Jersey:
Prentice-Hall. 736 p.
Húsenice zimujúce na smreku odpočívajú v blízkosti svojej potravy
Súhrn
Húsenice viazané svojim vývinom na smrek sú adaptované na podmienky, v ktorých sa táto drevina prirodzene vyskytuje, t. j. na miesta s krátkymi časovými periódami vhodnými pre vývin hmyzu. Niektoré druhy húseníc aktívne prijímajú potravu aj počas zimného obdobia, preto je miesto ich odpočívania pre ne strategicky dôležité. Počas zimného obdobia (november 2006 – Apríl 2007) sme chovali húsenice 5 druhov motýľov (Lepidoptera, Geometridae: Thera variata, Pungeleria capreolaria, Peribatodes secundarius, Hylaea fasciaria a Alcis repandata) vo vonkajšom prostredí v prirodzených teplotných a svetelných (fotoperióda) podmienkach. Húsenice boli umiestnené individuálne v 60 ml plastových transparentných nádobkách, kde mali k dispozícii suchú (bez ihlíc) a čerstvú (so zelenými ihlicami) vetvičku smreka. Zaznamenávali sme miesto, kde húsenice počas dňa odpočívali. Zistili sme, že húsenice všetkých druhov odpočívali na zelenej vetvičke hostiteľskej rastliny, t.j. priamo pri zdroji svojej potravy. Táto stratégia im umožňuje efektívne využívať obdobia s vhodnými podmienkami pre príjem potravy a zároveň využívať svoje kryptické sfarbenie a tvar (napodobňovanie zelenej ihlice, suchej ihlice alebo hnedého konárika) na ochranu pred predátormi.
Received June 18, 2009 Accepted August 10, 2009
Downloads
Published
Versions
- 2009-01-01 (2)
- 2009-01-01 (1)
Issue
Section
License
This journal provides immediate open access to its content under the Creative Commons BY-NC-ND 4.0 license. Authors who publish with this journal retain all copyrights except for commercial rights (transfer of commercial rights) and agree to the terms of the above-mentioned CC BY-NC-ND 4.0 license.
